Príbeh o láske.
Napsal: stř 27. lis 2013 18:59:20
Blížil sa koniec školského roka. S kamarátmi som išiel po meste keď som tu zrazu uvidel ju. Išla okolo mňa, pozdravil som sa jej a niečo vo mne sa pohlo. Začalo mi búšiť srdce, cítil som ako sa mi podlamujú nohy. Jedného dňa som napísal tomu najlepšiemu, najkrajšiemu, najmilejšiemu dievčaťu na svete. Akurát bola po nepríjemnom rozchode s jedným chlapcom, ktorého som tiež poznal. Iba som chcel byť slušný a spýtať sa, čo sa vlastne stalo. Nejako som si s tým dievčaťom začal písať viac a viac a naraz sme sa dohodli že pôjdeme na prechádzku na neďaleký ranč. Pred týmto "rande" som mal hroznú trému a to ani neviem prečo, možno preto, že som to dievča pred tým ľúbil a mal som s ňou ísť von po dlhej dobe. Tak som sa vybral z domu že idem pre ňu. Keď som ju zbadal, skoro som odpadol. Von prišlo nádherné dievča s hnedými vlasmi, pekne oblečená. Najskôr som mal zmiešané pocity, no po chvíľke sa to zmenilo. Mali sme sa o čom rozprávať, bolo nám skvele. Bavili sme sa o všetkom možnom, po pravde si to už ani nepamätám. Jediné čo si pamätám, že som sa do nej v ten deň zamiloval. Na ranči sme spravili pár fotiek a len tak sme sedeli a rozprávali sa. Čas plynul a my sme sa stále mali o čom rozprávať. Keď sa už začalo stmievať, išiel som ju odprevadiť ako správny chlapec. Chcel som ju hrozne moc objať, no nevedel som či mi to dovolí. Radšej som sa jej to spýtal. Samozrejme súhlasila a tak som ju objal a odišiel domov. Začalo sa moje najkrajšie obdobie života. Celý nasledujúci deň som na ňu myslel, proste som nedokázal myslieť na nič iné. Nastal čas ísť s ňou znova von, ďalší krásny deň. Takýchto dní bolo strašne veľa, pretože sme spolu boli deň čo deň. Raz večer som si s ňou písal a nejak zo mňa vyšlo že je ľúbim. Na moje prekvapenie ona povedala že ku mne tiež niečo cíti. V tom momente to bola rozprávka. Bál som sa spraviť prvý krok, pretože som nikdy pred tým nemal žiadne dievča a ona bola skúsenejšia. V jeden deň som sa odhodlal a zobral ju von... osudová chyba. Vonku sme sa prechádzali, vyvenčili môjho psa a išli si sadnúť na lavičku. Dlho sme sedeli, objímali sa a "blbli". Stmievalo sa a ja som vedel, že je ten správny čas sa jej to spýtať. Sadol som si k nej, chytil ju za ruku a spýtal sa, či so mnou bude chodiť. Keď som videl ako sa jej ústa začali usmievať, vedel som že je to dobré. Šťastným hlasom odpovedala : "Áno". Takmer som sa rozplakal od radosti, že sa mi konečne splní môj sen. Nezdá sa, ale naozaj som si kvôli tomu vytrpel strašne veľa. Ešte v ten večer som ju odprevadil a držali sme sa za ruku. Pri jej dome ma pobozkala. Strašne som bol šťastný, po mysli mi behali rôzne nápady kam pôjdeme spolu a čo budeme robiť. No o deň neskôr som dostal ľadovú sprchu. Celý deň sa ku mne chovala tak zvláštne, večer som jej dal pusu a bola smutná. Prišiel som domov a na internete som uvidel správu. Bolo v nej, že to nemá zmysel pretože to necíti tak ako ja. Rozplakal som sa... plakal som dlho dlho a nedokázal som to utíšiť. Od toho dňa uplynuli 4 mesiace. 4 mesiace trápenia. Som s ňou stále deň čo deň a milujem ju ešte viac. Položil by som kvôli nej život. Často som mal pocit že už sa jej city zmenili, no márne. Nikdy ma nebude milovať. Ona je jediné dievča ktorému som povedal do očí že ju milujem. Všetci hovoria, nech to nechám tak a prestanem sa trápiť. Ale čo mi potom ostane? Prázdno v srdci ktoré sa nedá zaplniť. V tomto "príbehu" som vynechal mnoho krásnych ale aj smutných dní na ktoré nikdy nezabudnem. Možno ma nebude milovať no ja jej dám najavo, že som ten pravý a budem pri nej dovtedy, dokým mi nepovie že stačilo a nech ju už neruším. Ona zo mňa spravila iného človeka, možno je to dobre, možno zle. Nikto nevie. Jediné čo jej môžem dať je moje srdce, ktoré bije iba pre ňu.
Chcel by som sa s vami podeliť o tento príbeh, všetko čo som napísal sa mi naozaj stalo/deje, preto som to písal zo srdca. Možno sa vám to nebude páčiť, ale budem vďačný za každý komentár.
Chcel by som sa s vami podeliť o tento príbeh, všetko čo som napísal sa mi naozaj stalo/deje, preto som to písal zo srdca. Možno sa vám to nebude páčiť, ale budem vďačný za každý komentár.
Nie nie, sme spolu ako kamaráti každý deň v kuse, väčšinou sami dvaja vonku alebo u nej. 
...Znám to, když máš kámošku, děláš pro ní úplně všechno...A časem ti dojde, že jí miluješ...Ale bohužel holky jsou zvláštní stvoření, nikdy je nepochopím. Řeknou nebo naznačují něco ale ve zkutečnosti to tak ani nemyslí a kluk to bere vážně a myslí si, že by měl udělat krok dál a když ho udělá, tak holka ze začátku ti dá eště vetší šanci ale potom se v ní něco stane a vše obrátí a vše to nádherný co mohlo být je ztracený. 