Príbeh o Celebrii [BETA] :)
Napsal: sob 07. kvě 2011 17:36:41
Kapitola 1.Neodpustiteľný skutok
Svitalo .Svetlo ktoré vysielalo milosrdné slnko aby vyslobodilo svety spod
večnej temnoty ,sa dotklo chlapcových viečok .Chlapec vzdychol ,otvoril oči
a ako každý deň ,obzrel sa okolo seba .Nečakal žiadnu zmenu ,hoci
v týchto časoch si nikto nemohol byť istý svojou bezpečnosťou .Na jeho
izbe sa nič nezmenilo ,až na dvere ,ktoré boli vyvalené z pántov
a rozbité na kúsky .Chlapec na ne chvíľu nechápavo civel ,potom vstal
z postele v ktorej ležal a podišiel k nim .Zdola sa
neozývali žiadne zvuky ,a tak zakričal. Mama? Otec? Žiadna odpoveď neprišla ,
a tak sa pobral dolu schodmi .Na pohľad ,ktorý sa mu naskytol ,už nikdy
nezabudol .Hlavná miestnosť ,ktorá bola vždy taká prívetivá ,pripomínala dielo
skazy ,akí nemohol vykonať nikto ,ba ani
zbojníci a banditi ,ktorých bol tento kraj plný .Nie ,toto bolo dielo
Prekliateho .Nábytok a vybavenie domu ,s výnimkou knižnice bol dokonale
zničený a popol z neho tvoril na podlahe obrazec ,ktorý pri pohľade
z boku nedával žiadny zmysel, no až príliš jasný keď sa naň človek pozrel
zhora...bol to obraz znázorňujúci dračiu hlavu v plameňoch .Znak
Prekliateho .Pred knižnicou ležal na zemi akýsi muž .Chlapec k nemu
podišiel ,no zrazu sa zastavil ,zdesene a zúfalo pozerajúc na muža na zemi
.Bol to vysoký muž s dlhými striebristými vlasmi ,rozptýlenými okolo hlavy
.Mal na sebe plášť ,brnenie a nohavice a v pravej ruke zvieral
strieborný meč s dlhou rukoväťou ,krytom zápästia v tvare kríža
a dlhou čepeľou ,lesknúcou sa svetom slnka na krvi ,v ktorej bol vymáčaný
.Tá tvár ,stará a predsa mladá , a mocný meč Tapair patrili len
jednému mužovi v Celebrii .Na dlážke ležal jeho otec .Vyzeral akoby
odpočíval ,no až keď sa mu chlapec pozrel do očí ,zistil prečo ho nepočul
.Otcove oči ,inokedy zlatohnedé s nádychom vznešenosti ,no nie pýchy ,boli
teraz iba čierne gule bez akéhokoľvek odlesku alebo odrazu svetla .V pravej
ruke držal Tapair ,no ľavá ,od predlaktia znetvorené ,obnažené a stvrdnuté
mäso ,ležala asi o dva metre ďalej .Až na oči a tento fakt vyzeral
jeho otec nezranený .Samozrejme ,kúzla prekliateho a jeho služobníkov
nezanechávajú fyzickú stopu ,no tie oči...tie oči jasne prezrádzali ,že jeho
otec už nikdy nevstane zo zeme .Prekliaty na jeho otca použil najčernejšie
kúzlo jeho čiernej mágie a opäť vykonal nezvratný ,neospravedlniteľný
a ničím neoprávnený skutok proti životu a prírode .Prekliaty vzal
jeho otcovi dušu .Na otcovom brnení sa trblietala malá ,ale nepochybne
najcennejšia vec v dome .Brošňa do ktorej boli vyryté dávne ,mýtické znaky
.Brošňa ,daná každému zo Siedmych...Brošňa ,ktorej mágia bola taká silná že ani Prekliaty sa jej nemohol dotknúť.
Svitalo .Svetlo ktoré vysielalo milosrdné slnko aby vyslobodilo svety spod
večnej temnoty ,sa dotklo chlapcových viečok .Chlapec vzdychol ,otvoril oči
a ako každý deň ,obzrel sa okolo seba .Nečakal žiadnu zmenu ,hoci
v týchto časoch si nikto nemohol byť istý svojou bezpečnosťou .Na jeho
izbe sa nič nezmenilo ,až na dvere ,ktoré boli vyvalené z pántov
a rozbité na kúsky .Chlapec na ne chvíľu nechápavo civel ,potom vstal
z postele v ktorej ležal a podišiel k nim .Zdola sa
neozývali žiadne zvuky ,a tak zakričal. Mama? Otec? Žiadna odpoveď neprišla ,
a tak sa pobral dolu schodmi .Na pohľad ,ktorý sa mu naskytol ,už nikdy
nezabudol .Hlavná miestnosť ,ktorá bola vždy taká prívetivá ,pripomínala dielo
skazy ,akí nemohol vykonať nikto ,ba ani
zbojníci a banditi ,ktorých bol tento kraj plný .Nie ,toto bolo dielo
Prekliateho .Nábytok a vybavenie domu ,s výnimkou knižnice bol dokonale
zničený a popol z neho tvoril na podlahe obrazec ,ktorý pri pohľade
z boku nedával žiadny zmysel, no až príliš jasný keď sa naň človek pozrel
zhora...bol to obraz znázorňujúci dračiu hlavu v plameňoch .Znak
Prekliateho .Pred knižnicou ležal na zemi akýsi muž .Chlapec k nemu
podišiel ,no zrazu sa zastavil ,zdesene a zúfalo pozerajúc na muža na zemi
.Bol to vysoký muž s dlhými striebristými vlasmi ,rozptýlenými okolo hlavy
.Mal na sebe plášť ,brnenie a nohavice a v pravej ruke zvieral
strieborný meč s dlhou rukoväťou ,krytom zápästia v tvare kríža
a dlhou čepeľou ,lesknúcou sa svetom slnka na krvi ,v ktorej bol vymáčaný
.Tá tvár ,stará a predsa mladá , a mocný meč Tapair patrili len
jednému mužovi v Celebrii .Na dlážke ležal jeho otec .Vyzeral akoby
odpočíval ,no až keď sa mu chlapec pozrel do očí ,zistil prečo ho nepočul
.Otcove oči ,inokedy zlatohnedé s nádychom vznešenosti ,no nie pýchy ,boli
teraz iba čierne gule bez akéhokoľvek odlesku alebo odrazu svetla .V pravej
ruke držal Tapair ,no ľavá ,od predlaktia znetvorené ,obnažené a stvrdnuté
mäso ,ležala asi o dva metre ďalej .Až na oči a tento fakt vyzeral
jeho otec nezranený .Samozrejme ,kúzla prekliateho a jeho služobníkov
nezanechávajú fyzickú stopu ,no tie oči...tie oči jasne prezrádzali ,že jeho
otec už nikdy nevstane zo zeme .Prekliaty na jeho otca použil najčernejšie
kúzlo jeho čiernej mágie a opäť vykonal nezvratný ,neospravedlniteľný
a ničím neoprávnený skutok proti životu a prírode .Prekliaty vzal
jeho otcovi dušu .Na otcovom brnení sa trblietala malá ,ale nepochybne
najcennejšia vec v dome .Brošňa do ktorej boli vyryté dávne ,mýtické znaky
.Brošňa ,daná každému zo Siedmych...Brošňa ,ktorej mágia bola taká silná že ani Prekliaty sa jej nemohol dotknúť.