Ekura fórum

Denník oslavujúceho občana

Ráno sa po večernej oslave budím pomerne skoro, slnko nie je ešte v zenite. Dôvodom zobudenia je nadávanie starej, že som len ožran a furt sa povaľujem. A že je zvedavá aký prídem večer domov. Keď opatrne sondujem prečo vypadne z nej že je sviatok sv. Patrika. Keď mi zasvietia oči poznaním pochopí že som na tento význačný sviatok zabudol a keby mi ho nepripomenie mohol som dnes k jej veľkému šťastiu ostať triezvy. Kým znovu chytí dych tak sa zgúľam z lôžka, zhrabem zo stola nejaké drobné čo mi ostali odvčera a utekám von. Za mnou letí mokrá handra čo ju žena mala v ruke. Minula.

Vykročím do mesta, na námestí stretnem známeho Opilca. Už sa nejak čudne vlečie, v ruke fľaša whisky v ruke skoro prázdna. Zdravíme sa, on ma ponúkne z fľaše, potom sadneme na pár pohárikov. Opilec vraví že potrebuje niekoho kto by skočil k jeho bratrancovi Benediktovi. Vracať sa domov po ďalšiu porciu hubovej polievky sa mi nechce, inú prácu nemám a piť už nie je za čo (a po dnešnom záťahu už ani nemám moc chuť) a tak mu to sľúbim. Opilec mi vraví že Benedikt žije v krásnom kraji. Len sa pri tom trochu moc pobavene tvári. Vysvetlí mi cestu ako sa tam dostať, tak si dám ešte jeden na cestu a idem.

Kopce. Všade kopce a úzke chodníky. Tráva. Samá tráva. Šľaka, čo som králik? Blúdim v údoliach a nadávam. Preto sa ten Opilec tak smial, keď hovoril o krásnom kraji kde žije Benedikt. Občas po ceste podopriem nejaký kríž čo sú tu prakticky všade. Chúďatká, sú nejaké čudné, stále sa kníšu, ešte by padli. Blúdim, chcem sa na cestu spýtať Aidana čo ho vidím na neďalekom kopci , len v stave v akom som sa k nemu neviem dostať. Tak blúdim ďalej. Začínam byť nejaký hladný, prehľadávam vrecká či tam nemám nejaký zabudnutý kúsok chleba. Nikde nič. Okolo len samá tráva. Tráva. Znovu tráva. Začínam ľutovať že nie som králik. Prejdem po moste cez rieku. Voda je zelená. Zelená voda ?! Mal by som asi obmedziť pitie, o chvíľu budem ako kamarát čo vída biele myši ako tancujú kankán pomedzi pohárikmi na stole.

Po ceste stretám ľudí. Rozmýšľam že sa ich spýtam na cestu, len vyzerajú že už oslavujú dlhšie a žiadne rozumné slovo z nich nedostanem. Len kováč čo ho stretnem je pri zmysloch, len je strašne naštvaný lebo mu doma zakázali piť. Vyhráža sa mi že keď ho neprestanem otravovať rupne mi koňa na poníka. V duchu sa smejem: smola, kámo, koňa som prepil už pred mesiacom. Ostatní ktorých sa chcem opýtať na cestu vyzerajú ešte stratenejšie ako ja. Asi ich tiež nachytal Opilec.

Pokračujem ďalej. Natrafím na Aoife O´Kely, tá chce aby som našiel jej sestru Liam. Má na predaj aj whisky za premrštenú cenu. Dva druhy. Vezmem si vrámci výskumu z každej na porovnanie. Pri porovnávaní chuťových vlastností prvú dám na ex vrámci dorovnania hladiny a prakticky okamžite skončím na zemi. Keď sa trochu spamätám, ochutnám pomalšie aj z tej druhej. Tú už ustojím, len nejak sa mi ledva pletú nohy. Vzdávam to a idem radšej domov. Mamina už spí v posteli, ľahnem vedľa nej, pritúlim sa, dám jej pusu. Z časti sa preberie, zašomre že som starý ožran a pritúli sa ku mne.

Ráno sa preberiem, niečo zjem a spomeniem si na svoj sľub že navštívim Benedikta. Spomeniem si na to ako som tam deň predtým umieral od hladu tak zoberiem z domu trochu chleba a nejaký syr. Tiež niečo tekuté na cestu. Vyrážam na cestu. Znovu uvidím Aidana, pre zmenu už v údolí, spýtam sa na cestu. Poradí mi cestu, čosi popijeme a chcem pokračovať. Na cestu mi dá vedro s vodou, že ako si pozná rodákov tak po oslavách majú vysušené hrdlo a vodu ocenia. Nechce sa mi to vláčiť ale spomeniem si ako sa občas v podobných situáciách cítim ja a vezmem to.

O tri údolia ďalej stretnem jedného čo už ozaj nevládze a ponúknem mu vodu. Vďačne zoberie, vypije vodu a podaruje mi obnosený zelený frak čo vyzerá že sa o pár dní rozpadne. Pokračujem v ceste, nájdem vo vrecku fraku čo mi dal zabudnutú spoly vypitú fľašku , tak aby som ten ťažký náklad nemusel nosiť tak ju exnem. Zase idem od kríža ku krížu. Krížom krážom. Či krážom krížom? Ako sa tak motám nájdem Liam. Poteší sa keď spomeniem sestru a dá mi pre ňu pletenec, vraj ho má rada. Sľúbim že jej ho odnesiem, ale najprv sa musím zastaviť za Benediktom. Poradí mi cestu, tak sa pomaly plazím ďalej.

Dorazím k ďalšiemu krížu. Ako sa tam oň opieram, zbadám skupinku miestnych občanov čo sa blíži. Vravia že som im ovracal všetkých 21 krížov čo mali v kraji. Vraj ma odmenia. Pri pohľade na ich naštvané tváre ma prejde chuť čakať na odmenu a urýchlene sa vzdialim. Strasiem ich o pár údolí ďalej. Konečne sa mi podarí dôjsť do širokého údolia v horách, kde nájdem Benedikta. Pozdravom od Opilca sa poteší, dá mi odmenu a trojlístok čo vyhrabe z vrecka. Ďatelina. Ozaj začínam zvažovať či nie som králik.

Odchádzam od neho, po ceste sa vrátim k Aoife O´Kely. Pletencu od sestry sa poteší, požiada ma či by som neoniesol čosi Octaviovi v meste. Trochu piva na koštovku. Sľúbim a keďže je už pokročilý čas tak sa zberám domov. Spýta sa či si ešte nekúpim trochu whisky na cestu. Spomeniem si na jej ceny a ako som sa po nej váľal po zemi a tak odmietnem a beriem sa do mesta. Pivo odovzdám Octaviovi, čosi mi z neho odleje a nahovorí ma aby som zatancoval v altánku. Celé mesto sa na mne rehoce, hovoria že som umelec. Ktosi mi podaruje aj starú lýru po dedovi.

Pomaly prídem domov. Žena si ma len premeria pohľadom, povzdychne si a položí predo mňa na stôl večeru. Zamrmle že je rada že sviatok sv. Patricka je len raz do roka.