Traja Proroci

[maniak]

Nad chrámom Srdca, hlboko v horách, vyšlo žiarivé slnko. Vtáci začali spievať svoju melódiu vďačnosti a hudbu ľadového vetra bolo počuť v celej doline. Chrám Srdca bol známy aj pod menom „Srdce Života“. Podľa rozprávania ľudí to bolo miesto plné porozumenia, radosti, lásky, harmónie a jednoty. Nikto nevie kto ho postavil. Avšak v čase, ktorý ľudia nazývali vekom Harmónie, sa tento žiarivý chrám stal cieľom jednej neobyčajnej púti. Na druhom konci Vznešených hôr, pri Kryštálovej fontáne, sa po dlhých rokoch stretli traja veľmi neobyčajní priatelia.
Hneď ako sa uvideli sa začali radovať. Ich smiech vyvolal nadšenie v celej okolitej prírode. Slony, levy, tigre, vtáci aj drobný hmyz vychádzali z lesa a ticho načúvali ich veselému rozhovoru.
Títo traja priatelia boli známy ako traja proroci. V krajinách, z ktorých pochádzali, boli ich činy a učenie veľmi známe. V končinách Vznešených hôr sa však objavili po prvý krát.
Na svojom poslednom stretnutí si dali sľub, že až tisíc krát vyjde slnko nad chrámom Srdca, stretnú sa pri Kryštálovej fontáne a spoločne sa vydajú na vznešenú púť na toto posvätné miesto.

Prvý z troch prorokov bol múdry mohamedán. Bol známym prorokom a učiteľom v celom islamskom svete. Učil o Alláhovi a o ceste porozumenia, pravdy, lásky a nenásilia. Bol veľkým znalcom bylín a uzdravil už mnoho chorých.
Druhý bol slávnym budhistickým mníchom. S nadšením rozprával o Budhovom učení a o ceste súcitu, pravdy a nenásilia.
Tretí bol láskavým a múdrym rabínom. Učil o Svätom písme a nad jeho múdrosťou žaslo mnoho vládcov a mudrcov. Svojím láskavým pohľadom dokázal skrotiť aj levy.

Ich dlhá púť po Hodvábnej ceste sa začala. Aj keď sa nazývala Hodvábna, cesta rozhodne nebola jednoduchá. Bola kamenistá, vietor divoko fúkal a počasie sa neustále menilo. Raz našich priateľov sprevádzal dážď, potom sneh, inokedy šľahali lúče do ich tvárí a horúčava rozpaľovala kamene po ktorých kráčali.
Avšak traja priatelia mali neustále dobrú náladu. Neustále sa rozprávali o tajomstvách vesmíru, Boha, Života, prírody a duše človeka. Aj keď každý opisoval svoje predstavy rôzne, medzi nimi nebolo nedorozumení. Vedeli, že Život má mnoho mien a mnoho podôb. To ich však vo vzájomných rozhovoroch nikdy neplietlo. Rôzny pohľad na tie isté veci ich obohacoval a spoločne sa tešili z veľkoleposti Alláha, láskavosti Jehovu a zo vznešenosti Budhu. Popri tom si rozprávali príbehy a zážitky zo svojich ciest.

Ako tak putovali zrazu zastali. Cesta po ktorej kráčali sa zrazu rozdelila na tri časti. Pozreli sa na seba a sľúbili si, že každý pôjde inou cestou. Avšak jedného dňa sa opäť stretnú. Cesty sa znova spoja do jednej a opäť sa budú môcť spolu smiať. Traja proroci sa rozlúčili a každý sa vydal svojou cestou.

Kráčali dlhé mesiace. Stretli mnoho ľudí a navštívili mnoho domov. Všade, kde vkročili ich ľudia vítali, dávali im jedlo a pozývali ich do svojich príbytkov. Oni ich zato s vďačnosťou učili o láske, živote a tajomstvách ľudských vzťahov. Učili ľudí ako možno spolu vychádzať, ako meniť hnev na radosť, ako hľadať porozumenie tam, kde sa zdá, že je priveľa rozdielov. Ľudia ich učeniu s nadšením načúvali a deti okolo nich neustále krúžili.


Chcete pokračovanie ??