Proste príbeh

[Dawnstar]

Tma. Ticho. Teplo a pomalý tlkot môjho srdca. Otváram oči a zisťujem že ich mám...teplé svetlo preniká tenkou čiarou medzi viečkami a víta ma v mojom novom živote. Vidím blankytnú oblohu, oblaky a vtáky, ktoré lenivo poletujú medzi lenivými lúčmi jarného slnka. Okolo mňa šuští tráva a ja sa postupne prebúdzam. Sadám si a vlasy mi padajú do tváre. Chvíľku ich so záujmom skúmam. Sú hebké, dlhé a hladké. Pravdepodobne čierne, ich kovovomodrý odlesk ma fascinuje. Pozerám sa na svoje prsty- dlhé, s hladkou kožou, v kontraste s pazúrmi ktoré z nich vybiehajú až príliš detské. Pazúriky sú dlhé, pripomínajú rohovinu. Skúšam sa postaviť na nohy a začnem si všímať okolie. Ležím vedľa cesty ktorá vedie cez úzke údolie medzi pomaly stúpajúcimi kopcami s divou révou, stromami a krami. Okolo seba pozorujem veľa divných zvierat- obrovské chrobáky s nádhernými smaragdovými krovkami, divné polohumanoidné stvorenia pokryté hustou srsťou, ktoré zapáchajú a vydávajú kvíkavé zvuky. Vzduchom poletujú obrovské vážky, ich bzukot ma rozrušuje. Príroda si žije svojim životom a polohumanoidy ma so záujmom pozorujú. Neďaleko zurčí potôčik. Vydávam sa k nemu a stvorenia predo mnou ustupujú. Ponorím dlane do studenej vody a ošpliecham si ňou aj tvár. Začínam premýšlať kde vlastne som. Nepamätám si nič z mojej minulosti, ak nejaká bola. Viem ale pomenovať všetky veci ktoré ma obklopujú. Pri bližšom skúmaní môjho tela zisťujem, že som nahý. Rovnaké rohovinové pazúriky sa rysujú aj na nohách, ktoré sú podozrivo neochlpené- celé moje telo je hladké a bez jazvičiek. Ešte sa napijem z potoka a potom vykročím dolu cestou pomedzi podivné stvorenia v ústrety osudu- alebo aspoň v ústrety prvému tvorovi ktorý mi bude schopný povedať niečo o svete v ktorom som sa ocitol.

Koniec...zatiaľ.

Teším sa na ohlasy a ďakujem že ste venovali chvíľku čítaniu tohoto (možno sľúbného) príbehu. Ak budete chcieť, budem pokračovať v písaní.

[NibblesMouse]

Celkem chaotické ale dobré.
Laik

[Abigalle]

Moc hezký, určitě pokračuj.

[Dawnstar]

Už kráčam dlho, cesta sa pomaly zvažuje a serpentínovito schádza z mierneho kopčeka, na ktorom z diaľky pozorujem čudne rozostavené kamene, ktoré som si predtým nevšimol. Vážok ubudlo, zato polohumanoidné tvory ma stále sledujú a pribúda ich. Pred malou chvíľou mi žalúdok pripomenul že by bolo treba aj niečo zjesť, a tak sa obzerám po okolí. Videl som pár bylín, ale nevyzerali veľmi jedlo. Keby tu tiekol aspoň potôčik tak ako na začiatku...možno by v ňom bolo aj pár...rybičiek...mňam. No, vyzerá to že budem musieť pokračovať ďalej hladný. Ako si tak vykračujem voľným krokom po ceste, moje hladné oko zaregistruje niečo, čo by pri troche štastia mohol byť sad. Prikrádam sa bližšie, a zisťujem že sad je obohnaný nízkym plotom. Naštastie pre mňa nepredstavuje žiadny problém- šup, jedna noha, odraz, ruky, švih a už som na druhej strane. Stromy sa podobajú malým jabloniam. Odtrhnem jeden plod a prezerám si ho. Je fialovkastý, šupka je hladká a pružná. Zahryznem a po brade mi začne stekať sladká šťava. Dužina je hustá a medovo sladká, moje chuťové bunky tancujú od radosti. Natrhám si za hrsť plodov a pustím sa do hostiny. Stvorenia ma so záujmom pozorujú a po chvíľi podídu k stromčekom a začnú si z nich trhať ovocie. Ešte chvíľku hodujem, keď začujem zúrivé výkriky. Otočím sa a prelaknuto pozorujem ako sa ku mne rúti rozzúrený muž a máva niečím čo pripomína ostrú kosu vysoko nad hlavou. „Zlodej! Zlodej v mojom sade! A ešte so sebou privedie aj gurimov! “ kričí zúrivo. Tak to predsa len asi bude sad prebleskne mi hlavou. Premýšlam čo urobím, muž už je takmer pri mne. Na moje prekvapenie si ma ale nevšíma a začne kosou neľútostne biť chlpaté stvorenia. Pár ich padne kým sa ostatné dajú na bezhlavý útek späť cez plot. Muž si utrie čelo, zahromží „Háveď jedna mizerná! “ a potom sa otočí ku mne. Preglgnem a s obavami čakám, čo mi povie...

[brianac]

Dobrý

[Fufenka12]

Pěkné

[Dawnstar]

Muž sa otočil ku mne a ja, očakávajúc siahodlhú kázeň alebo vyhrážanie, poprípade doprovod k strážam a zavretie do cely som si už pripravoval výhovorky, ktorými sa snáď z tejto situácie dostanem. „Nabudúce keď budeš hladný, prídi si jabĺčka vypýtať ku dverám a nezakrádaj sa cez plot do záhrady. Keby som mal pusteného psa, dobre by si nedopadol. A už vôbec mi sem nevoď gurimov, robia iba škodu. Dávaj si pozor, tí malí chlpatí zlodeji siahajú na všetko čo sa dá zjesť. A povedz mi prosím, odkiaľ si a prečo nemáš žiadne šaty? “ prihovoril sa mi miernym tónom. Chvíľu som rozmýšlal čo na to povedať, ale nakoniec som sa rozhodol povedať pravdu „Hm, no, som z tamtoho kopca. Od tých kameňov. Proste som sa tam prebudil a bol som nahý. Idem po ceste od rána a trochu som vyhladol, takže som bol nútený si niečo natrhať, a vaše jablone boli jediné široko ďaleko. A ak myslíte gurimami tých malých chlpatých, tak mi neprišli nebezpeční, iba ak trochu zvedaví. Ospravedlňujem sa ak som spôsobil veľkú škodu. Rád by som vám to nahradil, ale nemám žiadne peniaze ani šaty.“ Muž vzdychol a zadíval sa na mňa pozornejšie „No, ty budeš asi nový. Veľa nových ľudí už tadiaľto šlo a všetci tvrdia že prichádzajú od kameňov. V poslednej dobe sa tu deje veľa čudných vecí. Každopádne, škoda nie je veľká. Šaty ti dám a viem aj o niečom, čím by si mohol svoju krádež odčiniť, a dokonca ti za to aj zaplatím.“ Chvíľku som premýšlal, ale potom som si pomyslel že síl mám dosť a šaty a peniaze sa vždy budú hodiť. „Myslím, že môžem splniť úlohu ktorú mi zadáte. A navyše, šaty budem zrejme potrebovať. Je tu niekde v okolí dedina? “ Muž sa otočil a ukázal smerom na neďaleké zalesnené kopce. „Tam za tým lesom je najbližšia dedina. Pokiaľ ide o tvoju úlohu, bude to jednoduché ale trochu nebezpečné, preto ti dám aj palicu. Gurimovia mi pobrali v poslednej dobe dosť košíkov s jablkami. Bol by som rád, keby si sa prikradol do ich brlohu a ovocie mi priniesol naspäť. Ak to zvládneš, jeden košík si môžeš nechať, takisto aj šaty a peniaze ktoré som sľúbil. Ich nory sú približne v polceste na kopec. “ Zaujímalo by ma, či mi tie bytosti košíky prepustia len tak premýšlal som. „No, hneď ako dostanem oblečenie a palicu, môžem sa vydať na cestu.“ A s týmito slovami som vykročil za mužom dolu sadom.

[brianac]

Zase dobrý

[Abigalle]

Super, těším se na pokračování.

[HonzaM]

Nešlo by třeba dělat odstavce? Trochu se v tom místama ztrácím ale je to pěkné čtení